Med

Med všeobecne

 

Med je produkt, ktorý vzniká tým, že včely prepracujú nektár alebo medovicu na svoje krmivo, pričom ho obohacujú látkami vlastného tela, uskladňujú v plástoch a nechávajú dozrieť.

Základným materiálom pre získanie medu v našich oblastiach je predovšetkým nektár  kvetov a medovica. Oba tieto materiály, ktoré sa skladajú najmä z vody a sacharidov, pochádzajú pôvodne z jedného zdroja – zo šťavy rastlín a včely ich rovnakým spôsobom spracúvajú.

Nektár je výlučok aktívnych žliaz kvetov rastlín, tzv. nektárií, ktorých úlohou je lákať hmyz. Tým si rastlina zaisťuje opelenie.

V nektári sa nachádzajú minerálne látky, peľové zrnká, ktoré doň napadali, aj niektoré kyseliny a to kyselinu jablčnú, vínnu, citrónovú , jantárovú, šťavelovú a tiež niektoré aminokyseliny. Ďalšie dôležité zložky nektáru sú živice a oleje. Obsah týchto látok závisí od viacerých činiteľov. Od druhu rastliny, pôdy, prostredí a v neposlednom rade i počasia.

Medovica  je cukornatá látka, ktorá sa vyskytuje na listoch alebo ihličí stromov, ale aj na listoch tráv, najčastejšie ako produkt vošiek, červcov a mér, cudzopasiacich na týchto rastlinách.

 Cukry: V sušine medu tvoria asi 90% cukry. Z nich najdôležitejšie sú glukóza, fruktóza, sacharóza a dextríny.

 

Chemické zloženie medu

 

Glukóza a fruktóza

patria do skupiny jednoduchých cukrov – monosacharidov. Sú najdôležitejšími zložkami medu a podmieňujú jeho fyzikálne, chemické a biochemické vlastnosti. Obsah glukózy a fruktózy v mede závisí od druhu nektáru alebo medovice, z ktorých sa med získal. Ich vzájomný pomer má vplyv na konzistenciu medu. Ak med obsahuje viac fruktózy ako glukózy, ostáva dlhšie tekutý. Vo všeobecnosti platí, že medy ktoré obsahujú približné rovnaké množstvá glukózy a fruktózy, rýchlejšie kryštalizujú. Toto nie je na závadu, ako si to niektorí ľudia vysvetľujú. Kryštalizácia je úplne normálny a prirodzený proces.

 

Minerálne látky

V mede sa vyskytujú takmer všetky prvky Mendelejovej sústavy prvkov, samozrejme zväčša len v stopách. Zatiaľ v mede nebol dokázaný iba selén. Z výsledkov analýz rôznych druhov medu vyplýva, že med z rôznych druhov nektáru (zmiešaný) obsahuje viac minerálnych prvkov. V tmavých medoch je vyšší obsah mikroelementov (napr. medovicový  med obsahuje podstatne viac železa a medi ako kvetový), ale počet prvkov je menší.

Podľa M l a d e n o v a sa vo všetkých sledovaných druhoch medu nachádzajú tieto mikroelementy: železo, cín, draslík, vápnik,  horčík ,meď,  mangán, sodík, chlór a fosfor. Okolo 90% a viac vzoriek obsahovalo alumínium, bór, nikel,  olovo, striebro, chróm, titan a síru..70% a viac vzoriek obsahovalo báryum, kremík, stroncium a zinok. Kobalt sa našiel v 31,13% skúmaných druhov medu. Napríklad zlato len v 4,34% sledovaných medov.

 

Bielkoviny (vrátane aminokyselín)

Množstvo aminokyselín a bielkovín  v mede je také nízke, že je pre výživu bezvýznamné.

Med ako potravina s vysoko energetickou hodnotou nemá teda  toľko bielkovín, aby mohol slúžiť na dlhodobé plnohodnotné stravovanie .To však neznižuje jeho kvalitu a bielkoviny, tak ako ostatné súčasti , ktoré sú nenahraditeľné v komplexe všetkých látok medu vzájomným spolupôsobením a najmä svojim ľahkým a kompletným vstrebávaním.

Najväčšiu časť bielkovín tvoria bielkoviny, ktoré sa do medu dostali pridaním výlučkov hltanových žliaz včiel, teda enzýmy.

 

Enzýmy

Enzýmy v mede pochádzajú prevažne z dvoch zdrojov- z nektáru a zo sekrétu hltanovej žľazy včely.Okrem toho sa  ako zdroj enzýmov uvádzajú aj peľ, kvasinky a mikroorganizmy. Najväčší význam majú enzýmy, ktoré včely produkujú pri premene nektáru na med.

Enzýmy vytvárajú v mede jeho biologickú aktivitu.V mede sa nachádzajú tieto enzýmy:           Invertáza – je najdôležitejším enzýmom.Štiepi sacharózu na jednoduché cukry- fruktózu a glukózu.Pri  skladovaní pri vyššej teplote, alebo pri ohriatí nad 50 stup.Celzia sa enzýmy a iné hodnotné látky medu zničia. Množstvo enzýmu závisí odo fyziologického stavu včelstva, tj. od sily včelstva. Enzýmy sú termolabilné a rozvinutie ich plnej pôsobnosti závisí aj od pH.

            Amylázy a diastázy – štiepia škrob na jeho zložky teda na jeho medziprodukty, až napokon na maltózu.

Glukózooxidáza. Pomocou tohto enzýmu vzniká z glukózy laktón glukózy a peroxid vodíka. Tým si možno vysvetliť antibakteriálny účinok medu. Keď je med v pôvodnej vysokej hustote, baktérie nemôžu rásť pre vysokú koncentráciu cukrov v mede.

Kataláza štiepi peroxid vodíka na vodu a kyslík. V mede je len rastlinného pôvodu, nachádza sa v nektáre, medovici a peli.

Fosfatázy štiepia estery kyseliny fosforečnej. V ľudskom organizme sa zúčastňujú na premene glukózo-6-fosfátu na glukózu krvi. Táto premena sa uskutočňuje v pečeni, kde sa odbúrava glykogén (ako zásobná látka).

Inhibín

Je rastlinného pôvodu – (tzv.brzdiaca látka) a má baktériostatický a baktericídny účinok. Medovicový med má silnejší baktericídny účinok ako kvetový med. Už v staroveku sa vedelo o liečivom účinku medu, najmä pri hnisavých ranách a rôznych zápaloch.

 

Hormóny

Z hormónov sa v mede nachádzajú acetylcholín a rastový hormón.

 

Kyseliny

Hlavnou kyselinou v mede je kyselina glukónová. Každý med obsahuje kyselinu soľnú a kyselinu fosforečnú., ale najmä organické kyseliny. Prevažne sa nachádzajú vo forme solí a to vo veľmi malom  množstve. Pôsobia blahodárne na chuť medu., a tým aj na chuť a trávenie človeka. Čiastočne má med ich zásluhou výbornú stabilitu voči mikroorganizmom.

 

Aromatické látky

Vôňa medu je spôsobená aromatickými látkami v mede, ktorých prevažnú časť tvoria rôzne živice a silice, ako aj vôňou po plástoch a včelách. Látky, ktoré podmieňujú chuť a vôňu medu, sa dostávajú doň z nektáru a bývajú charakteristické pre príslušný druh.

Aromatické látky sa  nachádzajú v mede vo veľmi malom množstve a sú prchavé. Je to niekoľko desiatok látok a vyznačujú sa veľkou nestálosťou. Časom sa menia, a med dostáva inú vôňu, ako to bolo na začiatku, napr. pri vytáčaní. Celkové množstvo aromatických látok je teda malé a nesprávnym zaobchádzaním, najmä prehriatím v otvorených nádobách sa ľahko strácajú.

 

Farbivá

Z praxe poznáme medy rôznych farieb. Tmavé medy zväčša považujeme za medovicové (pri zafarbení sú významné minerálne látky) a svetlejšie medy za kvetové.

Farby medu spôsobujú rôzne pigmenty prevažne rastlinného pôvodu.

 

Vitamíny

V porovnaní s inými potravinami je množstvo vitamínov v mede veľmi nízke. V nijakom prípade ho nemôžeme porovnávať s ovocím. Pri mede však v apiterapii nejde tak o vitamíny, ako o med, ako komplexnú potravinu, z ktorej sa využívajú iné už opísané komponenty. Väčšina vitamínov pochádza z peľu a materskej kašičky, ktoré sa dostali do medu pri spracovaní včelami.

 

Med ako potravina a dietetikum 

je svojim spôsobom nezastupiteľný vo výžive najmä detí, športovcov a rekonvalescentov. Jeho denné používanie, čo len v malých dávkach, má svoj význam aj u zdravého človeka.

Jarvis pokladá med za elixír života od kolísky až po hrob, za doplňujúcu potravinu, ktorá  pri pravidelnom  používaní pôsobí na ľahko podrážiteľného  a nervózneho človeka utišujúco a organizmu nikdy neškodí, ale pôsobí naň len dobre. Jeho lahodná sladkosť podporuje nočný spánok. Med svojim obsahom kália odoberá baktériam vlhkosť, ktorú potrebujú pre svoj rast a existenciu, teda pôsobí baktericídne. Zdôrazňuje tiež dôležitosť minerálnych látok, ktoré sú v mede zastúpené v pomere zodpovedajúcom potrebám človeka. Denná dávka medu ako potraviny alebo dietetika pre dospelého človeka je 60 – 100 gramov. Med sa má podávať na niekoľko dávok Aby sa lepšie vstrebal, treba ho podať 1,5 – 2 hodiny pred jedlom, alebo 3 hodiny po jedle. Najzdravšie je podávať med s teplou prevarenou vodou, čajom, alebo mliekom.

 

 

Význam medu pre dojčence a deti

Intenzívny rast, vývoj a životné procesy detí vyžadujú aj primeranú stravu nielen pokiaľ ide o množstvo, ale aj kvalitu. Zistilo sa , že najlepším prírodným sladidlom je med pre svoj obsah glukózy, fruktózy a iných užitočných látok. Dojčence med dobre znášajú, nespôsobuje hnačky a je pre väčšinu dojčiat ľahko stráviteľný. Med má priaznivý vplyv na hospodárenie s vápnikom (Knott, Shukers a Schulz).Podľa Jarvisa , med pomáha proti nočnému pomočovaniu detí a vysvetľoval to schopnosťou medu viazať vodu.

V každom prípade je med cennou potravinou, v ktorej sa ideálne dopĺňajú vlastnosti liečebného a výživného charakteru . Med, najmä tmavý, svojím obsahom železa a medi zvyšuje obsah hemoglobínu (krvného farbiva) a podporuje tvorbu krvi. Vplýva na rast a prírastky hmotnosti. Taktiež sa zistili priaznivé účinky medu pri detských dispepsiách a črevných kataroch. Udávali sa priam zachraňujúce účinky medu pri smrteľných hnačkách dojčiat.

          Malé deti, ktoré obľubujú sladké pokrmy, ho môžu dostávať nielen v prvých mesiacoch života, ale aj neskôr ako batoľatá, v predškolskom a školskom veku. Najmä v predškolských  a školských zariadeniach by sa mal zaraďovať  med  do jedálnička vo forme chleba s maslom a medom, alebo maslovo-medovej nátierky, tvarohu vymiešaného so žĺtkom a medom, príp. by sa ním mohli sladiť pudingy i krupicové kaše. Nápoje s medom a citrónom by mali mať tiež svoje miesto v strave našich detí.

 

 

 Využitie medu v medicíne

 Vo všeobecnosti sa tvrdí, že liečba medom je metóda zastaralá a nemoderná. I napriek tomu má med i v súčasnosti svoje nezastupiteľné miesto ako potravina a dietetikum a spĺňa i tie najmodernejšie požiadavky a v čoraz väčšom spektre sa začína znovu uplatňovať pri liečbe rôznych ochorení.

    Od nepamäti sa používal ako liečebný prostriedok. Egypťania už pred 3500 rokmi používali med na liečenie rán. Lekári radi citujú Hipokrata, ktorý už pred 2500 rokmi vo svojom spise „ O ranách “ uviedol recepty, v ktorých sa nachádzal i med. V Gréckom Epidaure v Asklepiovej svätyni (grécky Boh lekárstva) sa nachádza na kameni vytesané už pred 2000 rokmi: „Nerozčuľovať sa – veľa pokoja – piť med v mlieku – pestovať divadlo a ľahkú gimnastiku.“.Z mnohých údajov o používaní medu v minulosti je zaujímavý ten, podľa ktorého telo zomrelého Alexandra Macedónskeho, ktoré prevážali pri vojnovom ťažení do hlavného mesta Macedónie, bolo uložené v mede, aby sa počas tak dlhej cesty nerozložilo. Med teda zamedzil jeho rozklad.

    V knihe Kamasútra  (kniha staroindickej erotiky) v kapitole „ O ozdobách, zvádzaní sŕdc a o prostriedkoch stupňujúcich pôžitok“ sa uvádza :,,Posilňujúci nektár možno získať z roztopeného byvolieho masla, cukru, medu a sladkého mlieka. Tento posvätný nektár nielen že posilňuje mužov, ale predlžuje aj život a má výbornú chuť. Kto chce na jar viac dokázať v láske, nech pije sirup z rastlín šatavárí a gokšíra a z korenia i sladkého dreva, z mlieka, medu a roztopeného masla“.

    Aj keď Kamasútra vznikla podľa sanskrtských bádateľov vo svojej dnešnej podobe asi na začiatku nášho letopočtu a rastliny šatavára a gokšíra  nepoznáme, musíme sa skloniť pred touto starou múdrosťou vo svete najmodernejšej fiziológie. Mužské semeno (ejakulát) obsahuje totiž fruktózu v koncentrácii, ktorá je vyššia než koncetrácia glukózy v krvi, a spermie ( mužské pohlavné bunky) pravdepodobne používajú fruktózu ako svoje metabolické palivo.Teda med so svojou voľnou fruktózou môže mať význam v metabolizme spermií.

 

Med ako liek na hojenie rán

    Prakticky vo všetkých knihách o liečení medom sa navrhuje používať med na hojenie rán.Účinok medu spočíva v tom, že pri jeho priložení na ranu sa zvyšuje prekrvenie a odtok lymfy, čím sa mechanicky premýva rana a vytvárajú sa lepšie podmienky pre výživu buniek v oblasti rany.Okrem toho med pôsobí antibakteriálne (proti mikróbom, ako sú streptokoky , stafylokoky atď.).Lepšie výsledky dáva aplikácia medu spolu s rybím tukom obsahujúcim veľa vitamínu A, ktorý urýchľuje hojenie rán.

 

 Med  a choroby srdca a srdcovocievneho systému

    Používanie medu pri chorobách srdca a srdcovo-cievneho systému má  pozitívny účinok Pravý včelí med bez ohľadu na jeho pôvod, zosilňuje kontrakciu srdcového svalu a priaznivo vplýva na jeho pravidelnú činnosť, a to vo väčšej miere ako hroznový cukor. Dr. Mladenov udáva, že pri liečení chorôb srdca medom, sa zlepšuje diuréza (vylučovanie moču obličkami) a tiež med pomáha rozšíriť koronárne (vencové) cievy srdca a zlepšuje koronárny krvný obeh.

    V ruskej medicíne sa med spolu so šťavou chrenu, mrkvy-karotky a citróna v rovnakých dávkach používa na liečenie vysokého krvného tlaku.

 

Med a ochorenia žalúdka a čriev

    Vo všeobecnosti sa tvrdí, že med je najlepším priateľom žalúdka. Ale je dôležité, v akej forme ho budeme požívať. Akékoľvek gastroenterologické ochorenie vyžaduje okrem iného diétne stravovanie. Pri niektorých je pacient odkázaný len na tekutú stravu, ktorú väčšinou tvorí mlieko. Dr Haydak z univerzity v Minnesote sám na sebe dokázal, že med a mlieko sú ideálnou diétnou potravinou.

    Mnohé citované práce sa zaoberajú liečením dispepsií a gastritíd, ako aj ich symptómami – zvýšenou a zníženou sekréciou kyseliny žalúdočnej. Opisujú, že med spolu s teplou vodou znižuje sekréciu žalúdočnej kyseliny, na druhej strane spolu so studenou vodou zvyšuje jej sekréciu a pôsobí dráždivo. Dôležité je tiež, či sa med berie pred jedlom, alebo po jedle. Pri aplikácii medu jednu až dve hodiny po jedle sa kyslosť(acidita) a sekrécia žalúdočnej kyseliny znižuje a použitie medu bezprostredne pred jedlom spôsobuje zvýšenie sekrécie aj kyslosti.

    Väčšina autorov udáva, že medom sa dá vyliečiť vredová choroba žalúdka a dvanástnika. Pri liečení vredovej choroby sa má med používať 1,5, - 2 hodiny pred jedlom, alebo 3 hodiny po jedle, najlepšie1,5- 2 hodiny pred raňajkami a obedom a 3 hodiny po večeri, a to ráno 30gramov, cez deň 40 g  a večer 30g, najlepšie s teplou vodou. Medová kúra má trvať 2 mesiace. Často záleží i na druhu medu. Keď pacient neznáša jeden druh, treba použiť iný.

    Zlepšenie vredovej choroby sa zdôvodňuje tým, že med svojim zložením a pôsobením znižuje enzymatické procesy žalúdka a cukry, ktoré sa v ňom nachádzajú v prírodnej forme (glukóza a fruktźa), príjma organizmus bezprostredne v hotovom stave. Glukóza pôsobí blahodárne na nervové bunky, znižuje ich dráždivé procesy. Vitamíny v súčinnosti s inými biologickými zložkami pôsobia na celý nervový systém. Normalizujú sa vzťahy medzi mozgovou kôrou, podkôrovými centrami a vnútornými orgánmi, čím sa vyrovnávajú procesy dráždenia a útlmu. Slabá rádioaktívnosť medu, biostimulátory a antibiotické substancie v ňom podnecujú regeneratívnu schopnosť buniek, čo vo všeobecnosti vedie k odstráneniu príčin vzniku vredovej choroby a ďalej k odstráneniu  aj samého vredu (Mladenov).

    Med môže dobrým prostriedkom pri obstipácii (zápche), a pri jeho pravidelnom užívaní  -   podporuje pravidelnú stolicu.

 

Med a málokrvnosť

    Všeobecne je i známy dobrý účinok medu na málokrvnosť. Pri podávaní niektorých druhov medu, hlavne tmavých, sa zvyšuje obsah hemoglobínu (červeného farbiva) v krvi. Tieto medy obsahujú 4 krát viac železa, 2 krát viac medi a 14 krát viac magnézia, ako svetlé medy.

 

Med a alergické ochorenia

    Veľmi zaujímavá je správa alergológa Petersona z Oklahomy, ktorý na základe skúseností s 22000 pacientami zistil po podávaní medu, zlepšenie a vyliečenie až 90% všetkých alergických ochorení.. Med však musí byť nespracovaný, teda prírodný. Prírodný, čiže pravý med totiž obsahuje peľ a iné súčasti vzduchu, ktoré vyvolávajú alergiu. Denným konzumom jednej čajovej lyžičky medu sa telo proti týmto zložkám imunizuje. Podmienkou je, aby med pochádzal z okolia, v ktorom pacient žije (asi 15 km okruh), aby obsahoval látky, na ktoré je pacient precitlivelý. Malé denné dávky pôsobia imunizujúco, podobne ako očkovanie, len v opačnom zmysle ako väčšina očkovaní, totiž utlmujúco na prehnanú obranu organizmu.

 

Med a ochorenia dýchacích ciest

    Pri ochoreniach horných dýchacích ciest ako aj pri ochoreniach pľúc sa med používal už v minulosti. Patril do arzenálu ľudového lekárstva prakticky vždy od čias Hypokrata až do teraz. Pri všetkých chorobách z prechladnutia sa podával horúci čaj s medom. Oba mali silný potopudný účinok.

    Med je stále nenahraditeľný pri domácom liečení kašľa. Je účelné podávať deťom a mládeži aspoň v čase jarných a jesenných chrípok preventívne jednu lyžicu medu denne.Med ba svojim baktericídnym účinkom určite znížil množstvo katarov horných dýchacích ciest a o celkovom účinku ani nehovoriac.

    Dr. Jarvis odporúča pri ochoreniach dýchacích ciest žuvať plásty s medom, alebo viečka zo zaviečkovaného medu.Samozrejme k tomu jesť aj čerstvý plástový med. Ak takýto med nemáme, úspech sa dostaví aj po polievkovej lyžici tekutého medu podávaného ako dezert ku každému jedlu. Podľa skúseností ľudového lekárstva trpia na nádchu, sennú horúčku a podobné ťažkosti iba zriedka také osoby, ktoré do svojej šesťdesiatky jedli veľa plástového medu. Žuvanie plástov chráni dýchacie orgány pred náchylnosťou voči týmto ochoreniam až 4 roky.

 

Druhy medu

Podľa pôvodu rozoznávame medy:

-         nektárové - kvetové

-         medovicové -lesné

-         zmiešané – nektárové a medovicové spolu

 

Ďalej delíme medy na lúčne, lesné i horské a tiež podľa pôvodu nektáru na agátový, repkový,ďatelinový, lipový, slnečnicový, ružový atď.

I keď chemické zloženie medovicových a nektárových medov je odlišné, obsah základných cukrov sa veľmi nelíši.Pomer hroznového a ovocného cukru je pri obidvoch medoch rovnaký.Len pri niektorých vybraných medovicových medoch prevažuje hroznový cukor.Celkové množstvo oboch cukrov býva pri medovicových medoch o niečo nižšie ako pri nektárových.Ani sacharózy nie je v medovicovom mede menej. Na rozdiel od nektárových medov obsahuje medovicový med niektoré vysokomolekulárne cukry, napr. melecitózu. Včely ju vedia rozložiť na jednoduché cukry, ale veľmi si tým zaťažujú enzymatický systém. Kvalita medu závisí od pôvodného zdroja.

            V strednej Európe a lesnatých  severných štátoch je medovicový med žiadanejší, pretože sa považuje za kvalitnejší. Osobitne sa zdôrazňuje jeho vysoký obsah mikro a makroelementov, najmä železa a tiež väčšie zastúpenie rozličných cukrov, aromatických látok a lahodná chuť.

            Samozrejme nezastupiteľné v spotrebe majú kvetové čiže nektárové medy, s nenahraditeľnou arómou a chuťou a tiež svojimi blahodárnymi a liečivými účinkami na ľudský organizmus.

Vyhľadávanie

Fotografia použitá podľa Creative Commons jenny downing, AGirlNextDoor  © 2010 Všetky práva vyhradené.