Hirudoterapia

Hirudoterapia, liečba pijavicami, je prastará liečebná metóda. Najnovšie vedecké výskumy potvrdzujú liečivé účinky pijavíc. Hirudoterapiu, prikladanie pijavíc na pokožku nemocného, využívali už pred dvoma tisíckami rokov známi lekári staroveku – Galenos, Hippokrates, či Avicena. Jej najväčší rozmach však nastal v 17. a 18. storočí, kedy sa stala dokonca akýmsi módnym hitom. Pijavice používali predovšetkým pri záhadných bolestiach brucha, hrude, či hlavy, opuchoch dolných končatín, prikladali sa na hnisavé rany, či vredové ochorenia. Boli poruke vždy, keď si lekári nevedeli rady – teda i pri liečbe zhubných nádorov. Hirudoterapia bola rovnako obľúbenou súčasťou vtedajšej chirurgie. Pijavice sa prikladali predovšetkým na jar a  v jeseni, pretože v týchto ročných obdobiach dosiahli dôkladnejšie čistenie krvi nemocného. Ročná spotreba pijavíc dosahovala v minulých storočiach v západnej Európe 70 až 100 miliónov kusov. Iba Napoleon dovážal pre svojich vojakov ročne 6 miliónov pijavíc. Najväčším vývozcom pijavíc (ročne okolo 120 miliónov kusov) bolo v tom čase Rusko. Práve v Rusku sa pijavice používajú dodnes, predovšetkým k hojeniu zlomenín, pri rôznych druhoch krvácania, k liečbe cievnych ochorení, aj u niektorých typov tuberkulózy. V období Sovietskeho zväzu bola síce hirudoterapia, podobne ako ostatné alternatívne liečebné metódy potláčaná do úzadia. V súčasnosti sa však vracia na klinické pracoviská ako vedecky zdôvodnená metóda. Výskum sa venuje predovšetkým biochemickému pôsobeniu pijavíc, zdokonaľuje sa metóda ich aplikácie a dokonca sa už vyrábajú niektoré lieky na báze výlučkov ich slinných žliaz. Ako a akým spôsobom sa použijú pijavičky  lekárske,  majú svoje špecifiká. Spôsob použitia je v značnej miere závislý na znalosti terapeuta a schopnosti chápať mechanizmom vzniku ochorenia. Najviac podstatným faktorom nie je určenie choroby, ale skutočnosť patologických procesov pri konkrétnej chorobe.

venózna stáza - v orgánoch aj tkanivách

lymfostáza - hromadenie lymfy, opuch,

trombóza  v artérii a v cievach  - hustá krv, zrazeniny .

narušenie procesov výživy a prekrvenia tkanív.

Dnes používanie pijavíc v liečebnom procese zažíva druhé narodenie. Podstatnou otázkou je zvolenie správnych zón a bodov na priloženie. Veda východnej medicíny obzvlášť presne a prepracovane vyjadruje súvis jednotlivých bodov v súvislosti s vnútornými orgánmi. Liečenie pijavicou lekárskou je v porovnaní s medikamentóznou liečbou a niekedy aj s chirurgickým zásahom, komplexným ovplyvňovaním organizmu ako celku. Ovplyvňuje správnu funkciu všetkých systémov prakticky bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Každý vie, že moderné farmaceutické lieky prinášajú so sebou nekonečnú radu vedľajších účinkov. Je to spôsobené zameraním sa na jednu vec s oddeleným mechanizmom pôsobenia. Jedno sa lieči a druhému škodí. 

Liečba pijavicou lekárskou spočíva v tom , že zároveň ako saje krv,  vypúšťa do svojho hostiteľa  aktívne látky,  ktoré majú liečivý účinok. Takže je mylná predstava ľudí, že pijavička lieči iba vysatím krvi, ako pri kedysi používanom spôsobe liečby takzvanom „púšťaní žilou“.V prírode sa vyskytuje cca 600 druhov pijavíc, z toho iba tri druhy sa používajú na lekárske účely práve pre liečivý účinok látok,  ktoré v sebe majú. V prírode sa už pijavičky lekárske takmer nevyskytujú. Sú chované na špeciálnych biofarmách v zahraničí, kde sú dodržané prísne podmienky chovu a odtiaľ idú s medzinárodným certifikátom do sveta. Látky slín pijavičiek majú niekoľko desiatok bioaktivných látok ktoré majú antikolagulačné, antitrombotické, imunostimulačné, antibakteriálne - protizápalové, analgetické,  aterosklerotické,  protiopuchové,  bakteriostatické účinky. Eliminujú  mikro-cirkulačné poruchy, obnovujú poškodené cievne porušenie tkanív a orgánov, eliminujú hypoxiu- nedostatok kyslíka v organizme, znižujú krvný tlak, zvyšujú aktivitu imunitného systému, detoxikujú organizmus, uvoľňujú hroziace komplikácie, rovnako ako infarkt, mŕtvicu, zlepšujú bioenergetický stav organizmu.

Článok vo Večerníku.pdf (733,1 kB)