Chemické zloženie medu

 Cukry: V sušine medu tvoria asi 90% cukry. Z nich najdôležitejšie sú glukóza, fruktóza, sacharóza a dextríny.

Glukóza a fruktóza

patria do skupiny jednoduchých cukrov – monosacharidov. Sú najdôležitejšími zložkami medu a podmieňujú jeho fyzikálne, chemické a biochemické vlastnosti. Obsah glukózy a fruktózy v mede závisí od druhu nektáru alebo medovice, z ktorých sa med získal. Ich vzájomný pomer má vplyv na konzistenciu medu. Ak med obsahuje viac fruktózy ako glukózy, ostáva dlhšie tekutý. Vo všeobecnosti platí, že medy ktoré obsahujú približné rovnaké množstvá glukózy a fruktózy, rýchlejšie kryštalizujú. Toto nie je na závadu, ako si to niektorí ľudia vysvetľujú. Kryštalizácia je úplne normálny a prirodzený proces.

Minerálne látky

V mede sa vyskytujú takmer všetky prvky Mendelejovej sústavy prvkov, samozrejme zväčša len v stopách. Zatiaľ v mede nebol dokázaný iba selén. Z výsledkov analýz rôznych druhov medu vyplýva, že med z rôznych druhov nektáru (zmiešaný) obsahuje viac minerálnych prvkov. V tmavých medoch je vyšší obsah mikroelementov (napr. medovicový  med obsahuje podstatne viac železa a medi ako kvetový), ale počet prvkov je menší.

Podľa M l a d e n o v a sa vo všetkých sledovaných druhoch medu nachádzajú tieto mikroelementy: železo, cín, draslík, vápnik,  horčík ,meď,  mangán, sodík, chlór a fosfor. Okolo 90% a viac vzoriek obsahovalo alumínium, bór, nikel,  olovo, striebro, chróm, titan a síru..70% a viac vzoriek obsahovalo báryum, kremík, stroncium a zinok. Kobalt sa našiel v 31,13% skúmaných druhov medu. Napríklad zlato len v 4,34% sledovaných medov.

Bielkoviny (vrátane aminokyselín)

Množstvo aminokyselín a bielkovín  v mede je také nízke, že je pre výživu bezvýznamné.

Med ako potravina s vysoko energetickou hodnotou nemá teda  toľko bielkovín, aby mohol slúžiť na dlhodobé plnohodnotné stravovanie .To však neznižuje jeho kvalitu a bielkoviny, tak ako ostatné súčasti , ktoré sú nenahraditeľné v komplexe všetkých látok medu vzájomným spolupôsobením a najmä svojim ľahkým a kompletným vstrebávaním.

Najväčšiu časť bielkovín tvoria bielkoviny, ktoré sa do medu dostali pridaním výlučkov hltanových žliaz včiel, teda enzýmy.

Enzýmy

Enzýmy v mede pochádzajú prevažne z dvoch zdrojov- z nektáru a zo sekrétu hltanovej žľazy včely.Okrem toho sa  ako zdroj enzýmov uvádzajú aj peľ, kvasinky a mikroorganizmy. Najväčší význam majú enzýmy, ktoré včely produkujú pri premene nektáru na med.

Enzýmy vytvárajú v mede jeho biologickú aktivitu.V mede sa nachádzajú tieto enzýmy:           Invertáza – je najdôležitejším enzýmom.Štiepi sacharózu na jednoduché cukry- fruktózu a glukózu.Pri  skladovaní pri vyššej teplote, alebo pri ohriatí nad 50 stup.Celzia sa enzýmy a iné hodnotné látky medu zničia. Množstvo enzýmu závisí odo fyziologického stavu včelstva, tj. od sily včelstva. Enzýmy sú termolabilné a rozvinutie ich plnej pôsobnosti závisí aj od pH.

            Amylázy a diastázy – štiepia škrob na jeho zložky teda na jeho medziprodukty, až napokon na maltózu.

Glukózooxidáza. Pomocou tohto enzýmu vzniká z glukózy laktón glukózy a peroxid vodíka. Tým si možno vysvetliť antibakteriálny účinok medu. Keď je med v pôvodnej vysokej hustote, baktérie nemôžu rásť pre vysokú koncentráciu cukrov v mede.

Kataláza štiepi peroxid vodíka na vodu a kyslík. V mede je len rastlinného pôvodu, nachádza sa v nektáre, medovici a peli.

Fosfatázy štiepia estery kyseliny fosforečnej. V ľudskom organizme sa zúčastňujú na premene glukózo-6-fosfátu na glukózu krvi. Táto premena sa uskutočňuje v pečeni, kde sa odbúrava glykogén (ako zásobná látka).

Inhibín

Je rastlinného pôvodu – (tzv.brzdiaca látka) a má baktériostatický a baktericídny účinok. Medovicový med má silnejší baktericídny účinok ako kvetový med. Už v staroveku sa vedelo o liečivom účinku medu, najmä pri hnisavých ranách a rôznych zápaloch.

Hormóny

Z hormónov sa v mede nachádzajú acetylcholín a rastový hormón.

Kyseliny

Hlavnou kyselinou v mede je kyselina glukónová. Každý med obsahuje kyselinu soľnú a kyselinu fosforečnú., ale najmä organické kyseliny. Prevažne sa nachádzajú vo forme solí a to vo veľmi malom  množstve. Pôsobia blahodárne na chuť medu., a tým aj na chuť a trávenie človeka. Čiastočne má med ich zásluhou výbornú stabilitu voči mikroorganizmom.

Aromatické látky

Vôňa medu je spôsobená aromatickými látkami v mede, ktorých prevažnú časť tvoria rôzne živice a silice, ako aj vôňou po plástoch a včelách. Látky, ktoré podmieňujú chuť a vôňu medu, sa dostávajú doň z nektáru a bývajú charakteristické pre príslušný druh.

Aromatické látky sa  nachádzajú v mede vo veľmi malom množstve a sú prchavé. Je to niekoľko desiatok látok a vyznačujú sa veľkou nestálosťou. Časom sa menia, a med dostáva inú vôňu, ako to bolo na začiatku, napr. pri vytáčaní. Celkové množstvo aromatických látok je teda malé a nesprávnym zaobchádzaním, najmä prehriatím v otvorených nádobách sa ľahko strácajú.

Farbivá

Z praxe poznáme medy rôznych farieb. Tmavé medy zväčša považujeme za medovicové (pri zafarbení sú významné minerálne látky) a svetlejšie medy za kvetové.

Farby medu spôsobujú rôzne pigmenty prevažne rastlinného pôvodu.

Vitamíny

V porovnaní s inými potravinami je množstvo vitamínov v mede veľmi nízke. V nijakom prípade ho nemôžeme porovnávať s ovocím. Pri mede však v apiterapii nejde tak o vitamíny, ako o med, ako komplexnú potravinu, z ktorej sa využívajú iné už opísané komponenty. Väčšina vitamínov pochádza z peľu a materskej kašičky, ktoré sa dostali do medu pri spracovaní včelami.

Med ako potravina a dietetikum 

je svojim spôsobom nezastupiteľný vo výžive najmä detí, športovcov a rekonvalescentov. Jeho denné používanie, čo len v malých dávkach, má svoj význam aj u zdravého človeka.

Jarvis pokladá med za elixír života od kolísky až po hrob, za doplňujúcu potravinu, ktorá  pri pravidelnom  používaní pôsobí na ľahko podrážiteľného  a nervózneho človeka utišujúco a organizmu nikdy neškodí, ale pôsobí naň len dobre. Jeho lahodná sladkosť podporuje nočný spánok. Med svojim obsahom kália odoberá baktériam vlhkosť, ktorú potrebujú pre svoj rast a existenciu, teda pôsobí baktericídne. Zdôrazňuje tiež dôležitosť minerálnych látok, ktoré sú v mede zastúpené v pomere zodpovedajúcom potrebám človeka. Denná dávka medu ako potraviny alebo dietetika pre dospelého človeka je 60 – 100 gramov. Med sa má podávať na niekoľko dávok Aby sa lepšie vstrebal, treba ho podať 1,5 – 2 hodiny pred jedlom, alebo 3 hodiny po jedle. Najzdravšie je podávať med s teplou prevarenou vodou, čajom, alebo mliekom.